menu Menu

Viliam Turčány:  Zem

(Podľa vôd a vodných polí, 1978)

(Podľa vôd a vodných polí, 1978)

 

Podľa vôd a vodných polí v okolí,

ani nevieš, len ťa srdce zabolí,

že sa krok tvoj neodtláčal do hrudy.

že si inam rozsial svoje osudy.

ušiel z domu ako iní zbabelí,

čo si radšej v sebaklame vraveli;

že my už tú pôdu nezúrodníme,

nezúr, ak ti niekto pole odníme,

dostaneš ty inú zem a iný dom,

skromný život bez šťastia i bez pohrôm.

Lenže zem a hlas jej nikdy neznemie,

lenže nikto nie je vlastne bez zeme:

vzíde, vzíde zrno v každej zemine:

veľká láska nikoho tu neminie;

i ten, kto s ňou počtuje a kramári,

ľahne s láskou, ľahne aspoň na máry;

márne beží, márne sa jej vymyká,

dopadne ho napokon jak vinníka –

lebo pôda svoje práva pýta si,

nech jej syn i šabľu za ňou vytasí;

veď jej byle z rán ho zase vystrábia:

nech zas seje obilie, nech dorába!

Podľa vôd a vodných polí navôkol

akoby zrak bol ti zrazu namokol,

zazrúc, jak sa vtáča riasa do riasy,

ako klasy túlia sa, jak dvoria si,

ako šuštia, šuškajú si intímne,

či si ich už všimne kto či nevšimne;

šumia, že si tiež syn tejto roviny,

že si taktiež človek rodný, rodinný

a že bys´ ich volaniu ma vyhovieť,

zvučať na ich otázky jak odpoveď – 

lebo dotiaľ nespočinieš pokojne,

kým si ťa zem nezbudí a nedojme;

bo ak je aj v duši struna zlomená,

v niekom inom vyrazí jak ozvena; 

lebo hoc´ aj mĺkvi sme, hoc neznieme,

zem vždy volá – zem tá nikdy neznemie!

 

(Podľa vôd a vodných polí, 1978)

viliam turčány


Predchádzajúce Ďalšie

keyboard_arrow_up