menu Menu

Miltos Sachturis: Básne

Chlieb

Jeden obrovský peceň, jeden mohutný bochník
teplého
chleba spadol na cestu z neba
chlapec v krátkych zelených nohaviciach a
s nožom
krája ho a rozdeľuje ľuďom naokolo
ako aj jedna malá, jeden malý biely anjel
aj táto
krája nožom a rozdáva
kusy skutočného  n e b a
a všetci teraz bežia k nej, zopár ich išlo
po chlieb,
všetci bežali k malému anjelovi ktorý rozdával
n e b o
Neskrývajme to
smädíme po nebi!

 

Svätý

Onen pozeral hlboko
hlboko
do studne
jej hĺbka
nekončila
v tomto živote

telo sa rozpadávalo
a padalo po kúskoch
o chvíľu mu nezostalo
nič len kostra

– Už som sa rozhodol – hovoril –
už som sa rozhodol
budem žiť v utopených
a v malomocných

 

Opustení

Opustení ľudia v zime
hovoria k Bohorodičke

bezvýrazný strom
bez listov
sa na nich pozerá

vrany sa obliekli do červeného
ako prostitútky

kostol sa roztrieštil
pod množstvom dažďa
svätí sa ocitli
v behu na uliciach

 

Pokušenie

Vzadu za v čiernom odetými starenkami
vzadu za ich chrbtom
biela posteľ
a na nej opustené jablko
ako pred jablkom
opustený bol kvet biely
rozpárali ho nožmi nožnicami
krvou poliali
a teraz hore na posteli
leží zhnité jablko

preto aj anjel sedí na kraji
postele
a vzadu za v čiernom odetými starenkami
vzadu za ich chrbtom
rozprestiera biele krídla
naťahuje ruku za jablkom

 

Celonočné bdenie

Všetci spia
a ja bdiem
Vešiam na zlatú niť
strieborné mesiace
a čakám že sa rozbrieždi
aby sa zrodil
jeden nový boh
vnútri môjho srdca
studeného
od divokých prízrakov
a čiernej trpkosti

 

Jazdci

Nepoznávam ich
a už sa zotmelo
jeden k druhému sa blížia
predávajú jeden druhému
lampy aby sa rozsvietilo
pretože je večer

Iní zažínajú zápalky
zápalky smutní
blízko rýb
niečo počítajú
kým ženy
každá jedna
pri každej zápalke
padá kričí
zmieta sa
na chodníku

A je jedna bolesť
je jeden ston
prechádza jeden deň
prechádzajú dva
prechádzajú tri
zostávajú tí istí
na koňoch
mramoroví

Bez zmŕtvychvstania

(preložila Mária Kozelnická)


Predchádzajúce Ďalšie

keyboard_arrow_up