V utrpení si kladieme nespočetné množstvo otázok. Čo však o ňom vieme a čo nie? Vieme, že je jedným zo základných sprievodných znakov nášho každodenného
V utrpení si kladieme nespočetné množstvo otázok. Čo však o ňom vieme a čo nie? Vieme, že je jedným zo základných sprievodných znakov nášho každodenného
„Adié adié soleil cou coupé“
(„Zbohom zbohom slnko podrezané hrdlo“)
Týmito slovami sa končí veľká polytematická báseň Guillauma Apollinaira La Zone. Pásmo.
Apollinaire
(Krátka spomienka na dlhé rozhovory s Pavlom Bunčákom)
Čím viac sa vzďaľujeme od nestálych brehov mladosti, tým neodolateľnejšie nás vábi spätný pohľad do
Neviem ako kde,
ale tu na Zemi je všetkého dosť.
Formujú sa tu stoličky a smútky,
nožničky, husle, neha, tranzistory,
vodné priehrady, žarty, šálky.
Možno niekde inde je všetkého viac,
Chcela by som bývať Niekde Inde.
V ručne vyšívaných mestečkách.
Stretávať sa s tými,
ktorí neprichádzajú na svet.
Boli by sme konečne šťastne sami.
Nečakala by na nás ani jedna
Obsiahly súbor spoločenskej i umeleckej publicistiky Fiodora Michajloviča Dostojevského s názvom Petrohradská kronika. Literárne sny otvárajú Fejtóny.
Celé dielo – nielen život – Dominika Tatarku možno pochopiť a vykladať ako problém či traumu človeka, ktorému sa rozkolísala, napokon rozsypala katolícka
Ako hore, tak i dole,
ako vo vnútri, tak i vonku
Hlúpy, pokazený svet! Prvá veta. Bez zbytočných viet, naruby sa dívam naň. Už viem, kedy a kde sa začala nočná
JEDNA OTÁZKA EMILOVI PÁLEŠOVI:
Má Slovensko nejakú úlohu?
Čo mal na mysli Ľudovít Štúr, keď hovoril o „géniovi Slovanstva“, ktorý sedí a plače
„Výškový vietor je taký silný, že let z Tokia do New Yorku urýchli o dve hodiny, no keby naň narazilo lietadlo letiace opačným smerom, stálo by na mieste…“
Takto
© 2019 Časopis TVORBA
Theme by Anders Noren — Up ↑