Ján Smrek:    ***

 

V noci píšem básne, vo dne prózu.

Sú to užitočné okamžiky ?

Neviem. Zaháňam však nimi hrôzu,

Ktorá ide na mňa z politiky.

Jeden druh môj básnickým bol lordom,

Druhý kritikom bol na Parnase.

Teraz ich reč má len farbu bordó,

Nepatria už k sebe. Patria mase.

 

Masa je vraj božstvo. Človek sluha.

Takto básnik, takto kritik veští.

Je však jar. Masa išla kvety trhať.

Nestojím o reči na námestí.

 

(22. 4. 1948)