POKRAČUJEM

 

…Neskôr som prešiel do utkvelej fantázie

a videl som farebné kráľovstvo svojho hrobu.

O chvíľu sa rozvírila veľká diskusia

okolo skutočného ukrižovania.

A ako noc napĺňala moje oči

hvízdaním zhromažďujúc

stádo lások

jeden neznámy a vskutku neuveriteľný človek

zvinul do bielej plachty ťažkého tigra

nemého od námahy a potu.

Cvrčky sa bezcieľne vytrácali

a vody sa párili s tmou.

 

LIEČEBNA KÚRA

 

Čas je všeobecný.

Nemôžeme lokalizovať vidiny.

Nemôžeme rozdávať blesky

z vretien neba v dávkach.

O chrobákovi premýšľame prosto

veľká hodina života existuje tak ako ostatné…

Neprešiel ani týždeň čo som videl

dve mulice na dedine

ako na chrbte vysúšajú smrť.

Čas je posmeškár.

Je neúčastný ako kiosky v pohybe.

(Smútky, 1969)

 

NAD SPOTREBU

 

Bil som rukami do modrých krištáľov neba

v pretemnej budúcnosti vykorenený.

Bola sobota a chudobný Ježiš

bosý milenec agónie

z tieňa národov pretekajúci strážca

čakal na rozradostené stareny v polosvetle.

Vykladá žalm akoby polieval záhony

chvejúci sa kňaz a čistý

vzduch nosič spánku.

Európa, Európa nie si nič iné

než pokračovanie Barabáša.

(Trávnaté rokliny, 1974)