Trochu iné Vianoce

 

Muzeum Komenského v Přerově, pozostalosť D. Slobodu, fond AP 33, složka 22
FISCHER, Zděnek (ed.). Korespondence Daniela Slobody s Jozefem Miloslavem Hurbanem. Daniel Sloboda. Dokumenty IV. Brno: 2009, s. 216-217.

 

Švagre môj drahý!

Vždy sa Ti strojil som písať, a vždy čosi prišlo, čo ma odviedlo a už som mal nazbieranej matérie dosť – pravda len k humoristickému listu, až zas prišla porážajúca novina o hroznom neštěstí, jaké potkalo Štúra v Modre.

A tu zas vyvstala možnosť písania; prišiel som včera večer od neho, a nádeja je, že ho vytrhnú lekári. Prvé nebezpečienstva sú odstránené.

Stalo sa totiž dňa 22. pros[ince], že vyšiel s puškou na polovačku, i dvoch honcov za sebou majúc. Tu asi ½ hodiny od Modry, poštrichne sa mu noha, on padne, puška pod neho a celá rana jednej rúry vrazila mu do stehna na ľavej nohe, takže zostal ležať, honci zabehli pre voz a Ludevítove pekelné bolesti sa započaly. Lekári dávali 3 dny lehotu života, ale mocná prirodzenosť a snad najvyššieho Milost doteraz ich náhľad zmenily. Včera o 10. pred polednem som ešte bol u neho, a nezdá sa, že by bolo smrtelné položenie jeho. Dnes lebo zajtra predsevezmú[?] operačné vyjímanie rany z nohy. Ak ešte tato prejde šťastne, bude ošetrovaný tak vzácny jeden život.

My sme pri tom ale tiež vliezli do veľkého nebezpečenstva. Hrebec – prijdúc včera so mnou – bezpochyby neopatrnosťou pacholka upadol do nemoce, ktorá neviem jako sa skončí. Dnes išiel s nami pacholek do Senice ku kôňskému hojičovi, snad má zapálenie plúc, lebo vzdychá ťažko a trasie sa a smutný je. Ak prídem oňho – teda mám velikánsku biedu[?]. Mal som ho na surianca[?] zaviesť do Trnavy, kde si oba koníky už vyjednané za 500 fl. str. mal jeden mlynár zo Šarfu odobrať. Tak hľa, vidíš – idú na nás hrozné zahrozenia osudov. Boh Vás opatruj. Sme teraz všetci zdraví, do sviatkou som ja ležal 14 dní. Pozdravujeme a bozkávame Vás všetci. Boh Vám daj šťastné sviatky novoročné.

                        V Hlb[okom] d[ňa] 29. pros[ince] 1855.

Hurban

Len vo veľkej náhlosti. Mám starost teraz o útraty na nemoc Ludevítovi. On chudák nič nemá, a na ňom stráca národ veľké poklady. Národ tedy bude povinovať sa pomáhať mu. Sbohom!

Šarf – dnes Blatné (pri Senci)

Obdobie sviatkov pokoja a radosti… A predsa ľudský život prináša rôzne zákruty. Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) bol švagrom Daniela Slobodu (1809 – 1888). Obaja boli evanjelickými farármi a počas štúdia v Bratislave pôsobili v štúrovskom kruhu. Spojili ich aj dcéry Samuela Jurkoviča – Hurban si zobral mladšiu Annu, Sloboda staršiu Júliu. List predstavuje autentickú správu o udalostiach konca roku 1855; v zásadných črtách sa v opise Štúrovej nehody zhoduje so známejšími, no neskoršími správami Ondreja Lačného a Jána Štúra, čím vylučuje „fabrikáciu“ opisu nehody Ľudovíta Štúra až na konci 19. storočia i fabulácie o inom priebehu skutočnosti.