(alebo ako sme sa ne-vyrovnali s minulosťou)

Viem, že sa môže ublížiť aj niekomu, kto bol podvedený a prinútený. Snažme sa rozumieť argumentom o tom, že bola iná doba a mnohí sa rozhodovali pod nátlakom. Nie je jednoduché, keď niekomu siahajú na to najcennejšie, keď siahnu na deti, blízkych milovaných ľudí. A tak niekto podľahol, no musí znášať dôsledky svojho rozhodnutia. Ak si takto niekto pomohol v kariére, materiálnom prospechu, výhodami pre svoje deti, prišiel čas platiť.

Pretože zároveň treba povedať, že boli aj takí, ktorí vydržali. Nezapredali sa a znášali dôsledky svojho rozhodnutia. Ich deti nemohli študovať na školách, na ktorých chceli, mohli zabudnúť na kariérny postup a na akékoľvek odmeny či prémie. A dnes akoby z nepochopiteľného dôvodu musia platiť za svoje čestné rozhodnutie tým, že sa dívajú na to, ako sa nič nedeje. Ako tí, ktorí udávali, hlásili, dnes majú plné právo hájiť svoje zlyhania a ako im všetci musia porozumieť, veď bola taká doba. Akoby pre nich neplatilo to, že musia niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

Zodpovednosť je totiž mostom medzi vinou a pokáním. Mostom, na ktorom je mýtnym pravda. Hľadajte pravdu a pravda vás vyslobodí (J 8:32).

Marek Kačkoš. In Melanchthon, 1/2005, s. 58-59.