Vážim si Tvorbu, lebo sa duchovným rozmerom odlišuje od iných domácich kultúrnych časopisov. Nesklamala ma ani tento rok. Bolo aj v tomto ročníku čo čítať – v úvahách, rozhovoroch, beletrii i jednotlivých rubrikách. Na zahraničných básnikov bola tohto roku o niečo chudobnejšia ako v predošlých, len Feldekove preklady Ch. Baudelaira a F. Okudžavu; z domácej poézie a prózy priniesla ich však dosť: básne D. Podrackej, J. Zambora, R. Dobiáša, N. Brücka, americkej Slovenky Niny Varon, scenár Maliti Fraňovej, prózy J. Beňu, R. Lichnerovej a J. Púčeka, a i. Oceňujem, že Tvorba prináša aj články a úvahy týkajúce sa celej národnej kultúry. Je správne, že redakcia stále upozorňuje aj na desaťročia, ktoré sú za nami a ktoré predstavujú mravnú krízu celej kultúry, spoločnosti aj cirkvi. Možno, že rubrika Tvorba mladých talentov vychová aj budúcich hodnotných autorov. Oceňujem tiež, že popri ustálených prispievateľoch stále priberá aj mladé študentské mená, ako J. Púčeka, M. Mikšíka alebo Dominiku Zúborovú.

Pôvodne lukáčovská Tvorba má nielen svoju tradíciu, ktorej je doteraz verná, ale stále ju omladzuje novými menami a prichádzajúcimi problémami spoločnosti aj doby. Vyprofilovala sa nielen ako seriózny, ale aj živý a čítaný časopis s platnými zásahmi a prínosmi do dnešnej literatúry, kultúry a spoločnosti.