Mesiac

V nočných hlbinách neba

skvie sa mesiac,

taký nebeský chlieb…

Približuje sa až ku koncom Univerza,

moju dušu napĺňa svojím svetlom

večným svetlom lásky Krista,

môjho spasiteľa.

 

Pieseň vyhnaných

Otče …

Tak ako hustý mrak

ktorý pokrýva povrch žiariaceho slnka

tak nás čas odrádza vidieť

Tvoju oslávenú tvár.

 

Ale ako vietor

ktorý odháňa mraky preč

tak Tvoj dych privedie čas

do minulosti dejín.

 

Tvoja krása zažiari na azúrovom nebi

aby navždy osvietila Tvoj ľud

a Tvoje meno, Trojité i jediné

bude požehnané ústami každého.

 

Tvoja láska

zostane v nás, naveky

a šťastný človek bude Ťa milovať bez konca.

 

Poéma lásky

Smrti sa neboj

moja milovaná

lebo moja láskavosť v nebi ťa čaká.

 

Smrti sa neboj ó moja duša milovaná

lebo moja láska ťa stvorila

pre dobro a večný život.

 

Moja láska ťa spasila

a moja bolesť očistila

keď som trpel na kríži.

 

Pre teba

ó moja duša milovaná

som podstúpil smrť.

 

Aby si raz bola

v mojom kráľovstve, v mojej sláve

celkom blízko môjho srdca.

 

S tvojim osláveným a nesmrteľným

telom

na veky vekov, moja milovaná.

 

Noc

Som sama uprostred noci, v tichu takmer absolútnom.

Avšak v tme okolo mňa žiaria miliardy hviezd…

Moje srdce mi vraví,

že v nepoznanom vesmíre,

niekto ako ja,

sám, uprostred noci, tiež pozerá nebo.

Neviditeľná a intímna prítomnosť Božskej súcitnosti nás zjednocuje…

Nemôžeme sa priblížiť, ale obaja vieme,

že noc časov nie je nekonečná

a že raz sa stretneme

v prýštiacej radosti,

v slnku lásky Toho, kto nám dal Život…

a obaja, nerozdelení a naplnení dobrom,

zostaneme pri Ňom,

navždy,

v Jeho Kráľovstve,

aby sme Ho milovali a klaňali sa Mu navždy…

 

Z francúzštiny preložil TOMÁŠ PRUŽINEC

 

*

Bela Marie Schovanec (1945) je francúzska poetka s moravskými koreňmi. Od roku 1999 je členkou literárnej sekcie Parížskej akadémie vied a umenia (L’Académie Internationale de LUTÈCE), od roku 2006 Spoločnosti francúzskych spisovateľov (Société des Poètes Français) a Spoločnosti Básnici bez hraníc (Poètes sans Frontières). V roku 2007 sa stala členkou talianskej akadémie Gli Etruschi s titulom Accademico d’Onore. V roku 2002 bola vybraná do lektorského kruhu Frankofónnej akadémie (L’Académie Francophone). Autorka publikovala 50 básnických zbierok (La brise du Patmos, 2003; À l’aube, 2004;  Les cantiques de la foi et de l’amour, 2005; Au temps de Noël, 2009). V posledných rokoch boli niektoré jej básne a básnické zbierky publikované aj v češtine.