Z HOMÍLIÍ SAMUELA ZOCHA

KÁZEŇ PRE MŇA A PRE VÁS. KÁZEŇ NA III. ADVENTNÚ NEDEĽU. MODRA 1915
Socialisti obviňujú kňazov, že sú príčinou všetkého útlaku, lebo hlásajú: každá duša vrchnostiam buď poddaná, mocní a bohatí tohto sveta im vyčítajú, že oni vzbudili socializmus, lebo hlásajú, že všetci ľudia sú bratia. Tí, ktorí sú za vojnu, hovoria, sú proti vojne, lebo hlásajú nezabiješ, a čo chceš, aby ti ľudia robili, rob aj ty im. Tí, ktorí sú proti vojne zase hovoria, že mocou Kristovho evanjelia neznemožňujú prelievanie krvi. Ak kazateľ iba káže, ľudia hovoria: Nič nerobí! Ak sa angažuje aj mimo chrámu, aby všade panoval kresťanský duch, ľudia hovoria: Čo sa ten do toho mieša, nech ide do kostola kázať!

Je šťastný vek, ktorý má neohrozených hlásateľov Krista, ale dnešný svet nechce Lutherov, Husov, či Pavlov, chce mať kazateľov hladkých, príjemných, hodiacich sa do každej spoločnosti.

CHCEŠ VIDIEŤ KRISTA? KÁZEŇ NA IV. ADVENTNÚ NEDEĽU. MODRA 1919
Kto sa svojou vierou v Krista skrýva, je v ustavičnom nebezpečí, že ju stratí. Neprestajné hlásanie Krista, je bezpodmienečnou podmienkou toho, aby sa Kristus stal naším majetkom. Viete, ako sa v protireformácii docielilo pokatolíčtenie Slovákov? Nedocielili to ani žalárom, hranicou a galejami. Docielili to jedine odnímaním kostolov a práva na zhromažďovanie. Keď evanjelici nemali možnosť rozprávať sa o Kristovi, museli od neho odpadnúť.
Ja sa nedivím stredovekým pútnikom, ktorí sa vydali v tej dobe na ťažkú cestu do Svätej zeme. Nečudujem sa ani križiackym vojskám, ktoré bez ohľadu na všetky prekážky, rozhodli sa, aby vytrhli zem Kristovu z rúk neveriacich Turkov.

Ó, PREČO SÚ NIE VEČNÉ VIANOCE! KÁZEŇ NA ŠTEDRÝ VEČER. MODRA 1921
Žijeme v dobe, keď sa vždy hovorí a myslí len o veľkolepých, ohromných veciach svetového významu. V dobe, keď sa nikto neuspokojí so svedomitou prácou, konanou vo svojom úzkom kruhu, ale každý chce vytvoriť niečo veľkého, siahajúceho do celého sveta. Samé svetové kongresy. Tu svetový kongres lekárov, tu politikov, tam poštárov, tu kresťanských cirkví na zaistenie priateľstva národov skrze cirkev. Tam svetový kongres socialistov, robotníkov. Kongres za kongresom, a doma umierajú ľudia ničení chorobami, zúri politický boj nízkeho rázu, doma sa žerú kresťanské cirkvi medzi sebou a hynú ľudia bez prístrešia a práce. Dnešný svet chce mať vo všetkom niečo veľkého, nikto sa neuspokojí s prácou doma, musí zorganizovať celý svet, ale zabúda, že mu hynie rodná obec. Chce spasiť celé ľudské pokolenie a nevidí, koľko práce je vo vlastnej rodine, dome, obci a krajine.

A nie div, že sa to chytá aj na kresťanskú cirkev. Kresťanstvo si dnes človek predstavuje ako ohromnú mašinu, do ktorej sa ľudia hádžu a vychádzajú z nej znovuzrodení. A keď sa im to očakávanie nesplní, s nespokojnosťou sa od nej odvracajú. Očakáva od kresťanstva hneď veľkolepé veci. A to za deň za dva, sám si ho tak predstavuje, že ono len vo vykonaní veľkých diel záleží. Preto je tak málo kresťanov práce, preto potom tak málo činov opravdivého života, preto toľkí nenapredujú vo svojom kresťanstve.

A pritom kresťanstvo záleží len v malých veciach.

KRISTUS JE SVETLO. KÁZEŇ NA II. SLÁVNOSŤ VIANOČNÚ. MODRA 1922
Vidíš jarmiť a ničiť kresťanské národy v mene slobody, vidíš ničiť, páliť a vraždiť v mene potláčanej chudoby.
Čo odhaľuje vianočne svetlo! Obraz cirkvi evanjelickej. Pyšne sa odvolávame na to, že sa pridŕžame len čistého evanjelia Kristovho. Ale čo je v nás vidieť z toho evanjelia? Je náš život takým, akým by mal byť podľa Krista? Dokazuje to náš súkromný život, naše domácnosti, výchova našej mládeže, naše hospodárske, naše spoločenské a politické žitie? Neplatí o nás, že sme kresťanmi len pokiaľ to vyhovuje našim chúťkam?

ČO SI ODNÁŠAME Z DOMU BOŽIEHO? KÁZEŇ NA NEDEĽU PRED NOVÝM ROKOM.1924
Následkom pokroku človečenstva v technike sa stratilo mnoho cenných vecí, o ktorých budúce pokolenia nebudú už mať ani pochopu. Z okna uháňajúceho vlaku vidíš mnoho, môžeš hovoriť, že si bol tam i tamto, ale nikdy nenazrieš do tichých, skrytých a čarokrásnych kútkov prírody, ktoré peší chodec videl a ktorými pozdvihoval svojho ducha.

NÁDEJ V PÁNOVU POMOC NETRATÍME. KÁZEŇ NA NOVÝ ROK. MODRA 1917
Naše ženy už ani smiať sa nevedia, naše domy plné plaču a náreku. Nie div, keď sa i naše deti len plakať učia! Našimi oknami vliezla smrť, už deti hubí, veď deti musia ísť pod zástavu a mládenci už dávno tam, kde smrť kosí. A výhľady? Nuž, výhľady na ďalší plač, na ďalšie smútky.

ZLO – K DOBRÉMU. KÁZEŇ NA NEDEĽU PO NOVOM ROKU. MODRA 1925
V minulom roku sme si na celom svete pripomenuli 200-ročnú pamiatku narodenia sveto – známeho nemeckého mysliteľa – filozofa Kanta. Myšlienky tohto veľkého muža mali ohromný účinok na celé človečenstvo. Ale mali veľký účinok aj na našu evanjelickú cirkev. Veď pod dojmami jeho učenia bola v nemeckej evanjelickej cirkvi prekonaná doba rozumkárstva, tzv. racionalizmu, ktorá hrozila, že v nemeckej evanjelickej cirkvi bude viera úplne
pohltená a zničená. Kant venoval veľmi mnoho spisov náboženským otázkam. Nepatril medzi tie ľahkomyseľné povahy, ktoré všetko zavrhnú, čo sa nedá počuť, vidieť a nahmatať. Zreteľne povedal: Boh sa dokázať nedá, ale duša požaduje existenciu Boha a nemôže sa bez neho uspokojiť. Stotožnil sa s Augustínom, ktorý povedal: Nespokojné je srdce moje, kým nespočinie v Tebe, ó Pane.
Okrem iných otázok sa Kant zaoberal aj večnou, vždy nanovo kladenou otázkou, prečo Všemohúci a Dobrý Boh trpí, aby na tomto svete neraz tak kruto vládlo zlo?

Posledný kráľ Karol prišiel v roku 1918 do Bratislavy. Vedel dobre, že i naši slovenskí mužovia mreli a trpeli vo vojne, a predsa len vyslovil svoju radosť, že sa Slováci tak pekne maďarčia. Teda maďarčenie malo byť odmenou za všetko utrpenie vojny. A veru sme sa opytovali, prečo Boh dopúšťa takúto krivdu na náš národ? Bolo nám to k dobrému, aby sme videli, že nemáme od Habsburgov očakávať nič dobrého. Tak Boh touto cestou pripravil naše srdcia ku slobode spod ich jarma.

(ďalej pozri pdf)

*

Samuel Zoch, autor textu Martinskej deklarácie, zároveň jej slávnostný deklamátor v budove Tatra banky – na ktorej dvere počas rokovania mieril maďarský guľomet – bol evanjelickým farárom v Modre a správcom jej sirotinca. Po vzniku 1. ČSR sa stal prvým bratislavským županom. V roku 1921 bol zvolený za prvého biskupa Západného dištriktu novovzniknutej samostatnej Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. a zároveň za poslanca Národného zhromaždenia za Agrárnu stranu.