Uznanie Sovietskeho Ruska de iure ešte stále nie je hotovou vecou. Minister zahraničia dr. Beneš, ktorý začal túto akciu akoby na vlastnú päsť, vedel si získať pre svoj plán väčšinu Národného zhromaždenia; keby teda prišlo na hlasovanie, vec je hotová. Hoci opozícia pravidelne hlasuje proti všetkému, za čo hlasuje koalícia, pri tejto otázke by bola svornosť. Lebo v parlamente uznanie Ruska naším štátom zásadne odmietajú iba národní demokrati. Niektoré strany majú stanovisko dosť indiferentné. Tak Slovenská ľudová strana nie je ani pro, ani kontra, celá vec ju vraj príliš nezaujíma.

Toto stanovisko ľudovej strany nemožno považovať za odôvodnené. Zdá sa, že nepremýšľa dostatočne o nebezpečenstve komunizmu, ktorý nielenže ohrozuje jej vlastné rady, ale ostro stojí i proti jej programu, ktorý je nacionalistický. Sú si ľudoví politici takí istí svojou vecou, keď nepočítajú s tým, že v prípade vstupu ľudovej strany do vlády masy jej voličstva sa rozdelia? Obávame sa, že také voličstvo, ktoré hlasovalo číslom 29 len pre opozičnosť strany, a nie pre jej slovensko-nacionalistický program, nie je pre stranu dostatočne spoľahlivé. Také mestá, ako napr. Žilina alebo Vrútky, kde ľudová strana dosiahla veľmi vysoké volebné číslo, ešte ani dnes nie sú si načistom so svojou slovenskosťou. Veľká časť obyvateľov týchto miest je dedičstvom po maďarských alebo zmaďarizovaných železničiarskych rodinách a možno sa veľmi často presvedčiť, že po maďarsky sa v nich nezabudlo. Človeku je až bolestné, keď sa dostane do takej spoločnosti a prinútený je počúvať, ako matka s dcérou, sestra s bratom hovoria päť minút po slovensky, desať minút po maďarsky, a poskytnú tak obraz dvojrečových rodín. O národnom povedomí, prirodzene, nemôže byť ani reči.

Toto je element, ktorý s komunizmom rád koketuje. Rád podlieha komunistickým demagógom, z ktorých nejakým ideovým programom nemá nič spoločného, ale hľadí na nich sympaticky pre ich ultrasocialistické zásady a – možno povedať – i pre ich protištátnosť.

Naše fabrické robotníctvo ešte, bohužiaľ, nemôžeme považovať za svoje práve pre tú jeho vlažnosť. A nemôže s ním počítať ani ľudová strana, hoci by pri minulých voľbách bola získala jeho pomocou niekoľko mandátov. V dnešných pomeroch počítajú s ním komunisti.

A práve preto nemôže byť ľahostajné nielen nám, ale ani ľudovej strane, či náš štát uzná soviety de iure, alebo nie. Už či sa na túto otázku dívame z nášho slovenského, idealistického stanoviska, alebo zo stanoviska materialistického, z ktorých jedno i druhé dá sa celkom logicky odôvodniť – je tu len ten tretí faktor, ktorý nám môže byť vodidlom, ak sme v pomykove.

Faktorom týmto je vnútorné nebezpečenstvo, ktoré nám z uznania Ruska hrozí. Lebo keby sme, dajme tomu, i popustili zo zásady, že nemôžeme ako Slovania uznať vládu despotizmu v Rusku – ktorá má na svedomí dvadsať miliónov našich ruských bratov – len preto, aby náš štát získal po stránke hospodárskej, musíme vidieť, že tieto „hospodárske výhody“ môžu nám vykopať hrob. Uznanie Ruska prajú si naši Nemci a hlavne komunisti, z ktorých máme v parlamente už štyridsať poslancov. Tí komunisti, ktorých rečník sa len nedávno vyhrážal v snemovni ministrovi národnej obrany Stříbrnému, že zboľševizujú našu armádu. A tí Nemci, ktorí sa vyslovili v tom isto našom sneme, že „strasú cudzie jarmo“. Komunista Haken, keď sa vyhrážal zboľševizovaním našej armády, dobre vedel, kto dopomohol i teraz čs. komunistom k štyridsiatim mandátom.

V armádach sa veru najlepšie darí podkopná práca, najmä v našich časoch, keď revolučný duch hýbe celým kontinentom okrem Ameriky. Česká mládež, študujúca i robotnícka, až prekypuje komunizmom a infekcia táto už dávnejšie prenikla i do mladých slovenských sŕdc. Máme i my svojich vyznávačov Lenina, a to v radoch mladých slovenských inteligentov, ktorí majú slovenské národné povedomie. Komunizmus týchto neberieme vážne, považujeme ho za mladistvú afektáciu, ale nájdeme medzi nimi i takých, ktorí mu zasvätili celé svoje svedomie.

A teraz z „hospodárskych dôvodov“ uznáme Rusko a nadviažeme s ním diplomatické styky. Dovolíme, aby si soviety u nás zriadili vyslanectvo a kopu konzulátov, a vybudovali si tak v našom štáte pevnú bázu pre svoju propagandu. Dáme im možnosť financovať akciu našich komunistov. Slovom: pustíme si capa do kapusty.

Tu máme rezultát: naše hospodárske výhody môžeme draho zaplatiť. Pri našom dnešnom medzinárodnom položení netreba nám mnoho, len také menšie vnútorné zemetrasenie, aby sa celá budova mladého československého „národného“ štátu zrútila na hromadu. Číha na nás Maďarsko, na stráži sú Nemci, Mussolini je falošný – dajme si teraz, hoci len čiastočne, zboľševizovať armádu a časť občianstva.

Ak sa takto dívame na veci a bojíme sa o náš štát i slobodu, nemôžeme byť v pochybnostiach, že Sovietske Rusko nesmieme uznať za nijaké hospodárske výhody. Dúfame, že i Slovenská ľudová strana, keď veci dobre uváži, zanechá svoju indiferentnosť k otázke uznania Ruska de iure.

(Národné noviny, 57, 3. 3. 1926, č. 50, s. 1)

<