Dobrý večer, milé deti!
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Slovenská republika. Teda ona už raz bola, ale to bolo dávno a preto sa to neráta. A tak vznikla ešte raz, odznova, a až potom to bolo ono! Aj na námestiach sa kričalo – To je ono! To je ono! Aj na Pasienkoch sa skandovalo: To je on! To je on! A tento on – zvaný Len on, sa stal v krajine na dlhé roky neobmedzeným vládcom! Bolo že to radosti! Konečne sa naplnil tisícročný sen našich predkov o vlastnom, spravodlivom štáte. Lenže v tomto vlastnom štáte sa vodilo Slovákom zle-nedobre: Nezamestnanosť stúpala, ceny rástli, a čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo… Prešlo dlhých devätnásť rokov, kým si Slovváci konečne položili otázku: Ktože to boli tí naši predkovia, ktorí túžili po vlastnom štáte? A ktože sú tí potomkovia, ktorým sa to splnil ten krásny sen? Z dejepisu vieme, milé deti, že všetky národy majú rovnakých predkov. Všetky, okrem Slovákov! Lebo predkami tohto pracovitého a bohabojného národa neboli lovci a zberači – ale politici a žraloci! To ich potomkom sa splnil tento krásny sen o vlastnom štáte, ktorý si vybudovali uprostred našej Slovenskej republiky. Je to rozprávková krajina s imunitou, kde sa súdna moc zosypala a opitý S. za volantom sa smial. Krajina, kde sa privatizácia valila a provízie každý bral. Krajina, kde za siedmimi politickými stranami a siedmimi politickými lídrami už nič nerástlo, lebo všetko uchmatli a zožrali finanční žraloci. Krajina, kde i jej hlava nikoho nevie vymenovať a nič podpísať. A naopak – krajina, kde tí čo vedia hovoriť, nesmú, kým ich nemá hlava nezbaví mlčanlivosti. A tí čo vedia a chcú písať, nesmú – dokonca ani Kanaďania prírodopisné knižky o žralokoch gorilách, či sasankách… Lebo človek sa najviac o minulosti dozvie z kníh. A tak, ako majú Židia Talmud a Česi Kralickú bibliu, majú aj Slováci spis Gorila, ktorý hovorí o počiatkoch ich štátnosti. Ak sa vám konečne rozjasnilo, tak potom dobré ráno milé deti!

(Povedané na námestí SNP v Bratislave 10. februára 2012.)