V celom spektre ľudských výkonov – vo filozofii, v umení, v literatúre, v dejinách – máme totiž nevyhnutne do činenia sami so sebou; každá interpretácia je neodmysliteľne spätá s tým, kým vo svojej neúprosnej pravde som, to, čo vidím, je neodmysliteľne späté s tým, ako sa dívam, čo vôbec som schopný uvidieť.

Rozmýšľanie o pravde sa týka pravdy, o dobre dobra, o myslení myslenia. Je však výraz „predmet“, ono „o-čom-myslenia“, v tejto súvislosti naozaj tým správnym? Netají nám „predmet“ väčšmi niečo?